Život Prešova
online
online
Za objav Demänovskej jaskyne slobody vďačí Slovensko tomuto mužovi
12.05.2017 Martin
Pavčina Lehota/Bratislava 12. mája (TASR) - Vojtech Benický patril k priekopníkom slovenského jaskyniarstva, múzejníctva a ochrany anorganickej prírody. Patril k zakladateľom Slovenskej speleologickej spoločnosti. Od jeho narodenia uplynulo dnes 110 rokov.
Narodil sa 12. mája 1907 v Pavčinej Lehote. Meštiansku školu absolvoval v Martine. Svoju životnú cestu jaskyniara začal v roku 1921 po objavení Demänovskej jaskyne slobody. Od roku 1924 pracoval v službách Vládnej komisie pre zverejnenie Demänovských jaskýň, ako správca a vedúci sprístupňovacích prác. Funkciu správcu v ďalšej jaskyni Domica v okrese Rožňava vykonával v rokoch 1931-1938. V roku 1938 bol z politických dôvodov premiestnený do Belianskej jaskyne. Neskôr v roku 1940 zorganizoval úspešné výpravy do priepasti Peklo v Bystrianskej jaskyni, Veľkej ľadovej priepasti na Ohništi, jaskyne v Hlbokom v Jánskej doline a do Demänovskej jaskyne slobody.
Po rozporoch s ústredím Klubu slovenských turistov a lyžiarov (KSTL) v roku 1942 odišiel do Martina, kde pracoval ako kultúrny referent. Okrem toho tu zastával v rokoch 1944-1949 funkciu náčelníka Jaskyniarskeho zboru a prácu redaktora v časopise Krásy Slovenska. V roku 1949 nasledoval jeho návrat do Liptovského Mikuláša, kde reorganizoval Jaskyniarsky zbor KSTL a pomohol založiť Slovenskú speleologickú spoločnosť (SSS). Táto na čele s Vojtechom Budinským-Kričkom, prvým predsedom SSS a Vojtechom Benickým ako tajomníkom, prebrala starostlivosť nielen o speleologický výskum a prieskum na území Slovenska, ale aj o budovanie Múzea slovenského krasu (dnes Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva). Jeho pričinením sa múzeum stalo centrálnym celoslovenským špeciálnym zariadením a v rokoch 1954–1962 tu pôsobil vo funkcii riaditeľa.
Vojtech Benický sa stal známy svojou rozsiahlou publikačnou činnosťou v odbornej, popularizačnej aj vedeckej literatúre. Okrem reprezentačných speleologických publikácií Slovenské jaskyne (1950), Domica, jaskyňa pravekých tajov (1953), Výlet do Demänovských jaskýň (1956), Demänovské jaskyne (1961), napísal okolo 300 odborných a popularizačných článkov, správ a recenzií. Zaslúžil sa aj o zostavenie zborníka Slovenský kras.
Navyše bol speleológ Vojtech Benický vášnivým fotografom. Podarilo sa mu zaznamenať krásy temného podzemného sveta vo výraznej technickej a estetickej kvalite. Jeho fotografie boli uverejňované vo väčšine odborných publikácií s problematikou krasu doma aj v zahraničí a za originálne fotografie zaslané na výstavu v rámci II. medzinárodného speleologického kongresu v talianskom Bari v roku 1958 získal 1. cenu.
Jeden z prvých zakladateľov modernej slovenskej speleológie Vojtech Benický sa rozsiahlosťou svojho diela trvale zapísal do dejín slovenskej speleológie, múzejníctva a ochrany prírody. Bádateľ zomrel 17. septembra 1971 a pochovaný je na miestnom cintoríne v rodnej Pavčinej Lehote.
Narodil sa 12. mája 1907 v Pavčinej Lehote. Meštiansku školu absolvoval v Martine. Svoju životnú cestu jaskyniara začal v roku 1921 po objavení Demänovskej jaskyne slobody. Od roku 1924 pracoval v službách Vládnej komisie pre zverejnenie Demänovských jaskýň, ako správca a vedúci sprístupňovacích prác. Funkciu správcu v ďalšej jaskyni Domica v okrese Rožňava vykonával v rokoch 1931-1938. V roku 1938 bol z politických dôvodov premiestnený do Belianskej jaskyne. Neskôr v roku 1940 zorganizoval úspešné výpravy do priepasti Peklo v Bystrianskej jaskyni, Veľkej ľadovej priepasti na Ohništi, jaskyne v Hlbokom v Jánskej doline a do Demänovskej jaskyne slobody.
Po rozporoch s ústredím Klubu slovenských turistov a lyžiarov (KSTL) v roku 1942 odišiel do Martina, kde pracoval ako kultúrny referent. Okrem toho tu zastával v rokoch 1944-1949 funkciu náčelníka Jaskyniarskeho zboru a prácu redaktora v časopise Krásy Slovenska. V roku 1949 nasledoval jeho návrat do Liptovského Mikuláša, kde reorganizoval Jaskyniarsky zbor KSTL a pomohol založiť Slovenskú speleologickú spoločnosť (SSS). Táto na čele s Vojtechom Budinským-Kričkom, prvým predsedom SSS a Vojtechom Benickým ako tajomníkom, prebrala starostlivosť nielen o speleologický výskum a prieskum na území Slovenska, ale aj o budovanie Múzea slovenského krasu (dnes Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva). Jeho pričinením sa múzeum stalo centrálnym celoslovenským špeciálnym zariadením a v rokoch 1954–1962 tu pôsobil vo funkcii riaditeľa.
Vojtech Benický sa stal známy svojou rozsiahlou publikačnou činnosťou v odbornej, popularizačnej aj vedeckej literatúre. Okrem reprezentačných speleologických publikácií Slovenské jaskyne (1950), Domica, jaskyňa pravekých tajov (1953), Výlet do Demänovských jaskýň (1956), Demänovské jaskyne (1961), napísal okolo 300 odborných a popularizačných článkov, správ a recenzií. Zaslúžil sa aj o zostavenie zborníka Slovenský kras.
Navyše bol speleológ Vojtech Benický vášnivým fotografom. Podarilo sa mu zaznamenať krásy temného podzemného sveta vo výraznej technickej a estetickej kvalite. Jeho fotografie boli uverejňované vo väčšine odborných publikácií s problematikou krasu doma aj v zahraničí a za originálne fotografie zaslané na výstavu v rámci II. medzinárodného speleologického kongresu v talianskom Bari v roku 1958 získal 1. cenu.
Jeden z prvých zakladateľov modernej slovenskej speleológie Vojtech Benický sa rozsiahlosťou svojho diela trvale zapísal do dejín slovenskej speleológie, múzejníctva a ochrany prírody. Bádateľ zomrel 17. septembra 1971 a pochovaný je na miestnom cintoríne v rodnej Pavčinej Lehote.
0
www.ZIVOTPO.sk
